Filed under: poem
so zlou indíciou
Nesprávnym smerom
So želiezkami na vlastných rukách
S nepravým menom
Mal záruku v kabátoch z budúcnosti
V Záplatách na strelné rany
Po špičkách
v uličkách
putoval
Nechcel byť známy.
V internom poriadku
Preškrtol zákazy, dilemy o práve.
Natiahol dym čo vyfajčil
Z jej kostnatej tváre.
S nohami na stole
Pózoval psychiatrovi
(c) Gail
tragická je moja choroba smútku no ničotný liek ma takmer zabil… už len potichu prežívam
Filed under: Uncategorized
Za dlhé mlčanie v mojom príhovore k alternatívne chápajúcemu svetu, lebo inak by to nemalo zmysel, sa neospravedlňujem, vyzdvihujem však len príčinné faktory dehonestácie mojej atraktivity vo vašich očiach. Nečakaný strach sa dávno ponoril v hlbiny pseudo nemorálnych promenád, krásne krivky a tvary pominuli a básnik sa stal zlodejom parfumov na uliciach mestskej periférie. Fajka zhasla keď kritiky prevýšili všetky očakávania a múzy páchali samovraždy, povzbudené stroskotaným maliarom zo susedstva, fénix si tiež zobral dovolenku. Ďakujem. A prečo sa znova ozývam? Zatiaľ sa každá vidina lásky utopila na dne fontán kvôli tmavovlasému záblesku pominutej budúcnosti.
Filed under: writing
Odporný buržoázny hltač peňazí, kolesový diabol a fakír,
produkt mašinérie a producent bolesti, hluku zápachu
a štipľavej hmly.
Bezduchý čarodejník, a retardovaný predchodca
teleportu, „pseudovynález“ bez krídel a peria,
len s kovovým žalúdkom čierneho zlata
Stratený medzi bratmi a sestrami, jediný
vo vrak rozbitý pošuk, kontraband mafie, milenka
psychicky chorých kohútov vyhnaných na smetisko lásky
kovošrotu.
Automobil.
Filed under: Uncategorized
stál ako prorok, ktorý zistil
že to čo vdýchlo život do stien plných
úletov za obzory dneška
zutekalo pred vlastnou pokorou…
zmietlo mu zo stola všetky nápady
a pochovalo posledné mapy k pokladom zajtrajška…
nevládal stáť…
už nechcel byť kapitánom svojho putovania
a tak si sadol a trúchlil
že v piruete mieriacej nadol
si zabudol srdce…
čakal ma,
notára, ktorý bez slov
spísal posledný závet pre lásku miliónov
do svojho zápisníka nálad,
ktorý si uchováva na hrudi
a chráni to všetko, kým príde návrat
*
človek sa stal otrokom vlastného šťastia…
našiel pravú cestu
no za zamknutou bránou,…
byť šťastným znamená rok čakať
čakať na príležitosť fúknuť do zámku motýľa
s krídlami farby svojej lásky
aby sa cesta stala cestou bez vrásky
a šťastím sa cesta naplní…
*
in memorial
(c) Gail
Filed under: Uncategorized
obohraná kazeta- moja pieseň
zhasnutá cigareta s prenájmom
mojich pľúc slobodne dožila
to čo čaruje na jeho tvári, keď cíti, číta, počuje, či vymyslí…krúžky do vetra
(c)Gail
Filed under: poem
A trocha zabolí
Aj keď ma veľa nestála
– Predaná nevesta.
Egom som udretý
…stojím
Milujem seba, až potom Vás
A trocha to bolí
Som majiteľ perín
Čo iným som prenechal
Som dvojtvary Berlín
Čo pomaly vyprchal
Prestal som voňať
A
Tuším chcem skonať
Volajú ma krajšie jak dabléra.
Ja som ich kráľovský páv
Keď zatúžia po mojom perí.
A
Predo mnou, mnou zamknutých
Pár červených dverí
To trocha zabolí
Fotka na striebornom tanieri
*
trocha surová, trocha zabolí… cynicky vznesená, a ostala mi bez mena…mala ich mnoho, no ani jedno nebolo stokrát lepšie ako ti ostatne – pomoc! (c)GailFiled under: poem
Dievča
čo ladí retro rádio
ukazuje svoje pery
a jej pohľad vpil
sa do mojej nálady
spoza púpavy
si ma obzerá a čaká
na moje kroky prvých rýmov
na impulzy myšlienok
nedbalých synov
nachádza zákutia
na mojej ubolenej hlave
hladí a láska ma (i medzi nami)
je dôvod pre vôňu
kvetov
„neostať sami“
(c) Gail
Filed under: poem
Svet pokoj
Pohár koralov
Víl tancujúcich v mojich vodách
V snoch, zblúdených
Pochmúrnym šťastím kanálov
Si bola holubička
Nádherná v slobode zrodená
Moja najdrahšia
Mojou láskou „preboha“
Nechcene väznená
V osídlach môjho „ja“
V mojej zlatej klietke
Najdrahší pavilón, mrežami
Zdobený
Nevediac o túžbe ukrytej v smietke
Už prepáč, viem asi nanič
Keď nie si–svet pokoj
No pohľad z tvojich očí
Impulz pre moje životy
Ak by si chcela, nezrobíš drahoty
Tvoj príhovor maličký
Šelest vetra tvojich perí
Obživa viníc, spása pre opilca
Len ty zapasuješ do mojich dverí
Ak chce…tak skús – prosim
Som blázon
Pomätenec, falošný akord
Sľúbim ti kyticu za tvoje nehy
Sám poľovník
Čo ušetrí tvoju laň a
Do seba strelí.
A čo všetko ušetrí?
Či tvoju radosť, to asi nie
–Smútok na oboch poliach
Mínami zdobených
V ľúbostných ranách
Pohľadov do teba zbláznených
(c) Gail
pre taba sa budem menit celý život, no chcel by som to zvládnuť za tvoj okamih na mňa
