At Gail’s

nechcem sa stretávať s tieňmi lámp
čo svietili na povel deštrukcie mojej
osobnosti
nespáliť most by bolo klamstvom,
nepodpísaným paktom s malomocenstvom
a zlepiť spálené zápalky
v talizman večne živých stromov stanovujem za odporúčanie
na liečbu v molitanovej izbe
hrať „človeče“ s osobou čo bola mäsiarom
keď ťa viedli na bitúnok je absurdne naivné
a plakať po predurčenej prehre je privilégiom
idiota
ľahnúť si nahý k žene hovoriac jej
nech ide do svojej izby…
idealista a stroskotaný bežec v kolese šťastia
pre niekoho svätec
pre ostatných zas len ukážka
idiota…
…človek čo si vyberá z tucta tulipánov
aj tak nakoniec skončí s burinou v ruke
a v roztrhaných topánkach sa navrátiť do
maringotky kde si sa učil žonglovať s porcelánovými
slonmi od bulharských cigánov
je vykĺbené víťazstvo tých čo nedorazili do cieľa

(c) Gail

Krásna zvodná vidina
za panorámou vesmíru
chcela by kradnúť pokoj
a spánok
urobiť zo mňa čarodejníka
a hádzať očkom čo najďalej
spávať so mnou
zasiať ma, zalievať vínom
vytlačiť more zo smrtonosného
sucha a namaľovať na oblohe ďalších
päť sĺnk.

Vidina v šatách z Mozartovej partitúry
v perí najbelšej labute
v nerušených snoch nahá
vyrušená zvedavcom nečakane puká
vzrušená vzpína sa a plače šepkajúc modlitbu spasenia
narušená je nie ona, len osoba čo píše
recept na zhmotnenie fatamorgány v
sebaklame a túžbe po nelegálnych
dávkach pulzujúcej
intimity.

(c) Gail

Jar čaká v parku pod lavičkou
a deťom predáva lacný úsmev
zo straty snehu…
a každý by čakal rým: „ že dáva aj nehu“
starším, čo už vidia svet inak a vedia čo s ňou
no pán pesimista sa nechystá vidieť až na svoje
himalájske ciele. Radšej sa podpáli, a rozsekaný na malé kúsky
aby sa vošiel do kotla zo svojej hlavy si púšťa bongo za bongom.
Lebo neverí v lásku bez nehy, ktorú odmietol v parku pod lavičkou.
Nastavená dlaň je mu smrtkinou kosou a poslednou kvapkou krvi
vo Faustovom  testamente.
Zbabelý sa rád opojí vínom, aby mu podal pomocnú ruku kamarát
čo z popola stavia kostoly na svadby a rozdáva amorove šípi v kyticiach
za 50 centov.

„buď chlap“ (džej tu kej)

©gail

je venovaná…

Podnikavý okamih v dymovej clone

Očného klamu.

Človek a bosorka čo z neho vyspievala

Obraz modlitby za všetkých milých,

Za seba za aj za luxusné šaty

priehľadných snov, čo si rada oblieka

v mojej prechádzke, keď sa ráno ešte len rodí.

Je pekná a zvodná, sebavedomá priekupníčka

Sexu a inej rozkoše

Je madona čo nechce deti, len proces nadobudnutia

V každej polohe.

Má čierne šaty a to neznamená, že nie sú moje

Rázne a smiešne jednanie

A ja neverím na duchov, prízraky a čierne čary

Len rád by som vychutnal

Jej fyzické spoznanie

Jej kamarátstvo za celý kontraband

mením keď spím za vreckové balenie

za ponuky bez záruky -

ju za morskú pannu a seba za trojzubec…

vtedy keď spím

nadobúdam vedomie, že som rajský plyn.

(c) Gail

so zlou indíciou

Nesprávnym smerom

So želiezkami na vlastných rukách

S nepravým menom

Mal záruku v kabátoch z budúcnosti

V Záplatách na strelné rany

Po špičkách

v uličkách

putoval

Nechcel byť známy.

V internom poriadku

Preškrtol zákazy, dilemy o práve.

Natiahol dym čo vyfajčil

Z jej kostnatej tváre.

S nohami na stole

Pózoval psychiatrovi

(c) Gail

tragická je moja choroba smútku no ničotný liek ma takmer zabil… už len potichu prežívam

A trocha zabolí
Aj keď ma veľa nestála
– Predaná nevesta.

Egom som udretý
…stojím
Milujem seba, až potom Vás
A trocha to bolí
Som majiteľ perín
Čo iným som prenechal
Som dvojtvary Berlín
Čo pomaly vyprchal

Prestal som voňať
A
Tuším chcem skonať

Volajú ma krajšie jak dabléra.
Ja som ich kráľovský páv
Keď zatúžia po mojom perí.
A
Predo mnou, mnou zamknutých
Pár červených dverí

To trocha zabolí
Fotka na striebornom tanieri

*

Dievča
čo ladí retro rádio
ukazuje svoje pery
a jej pohľad vpil
sa do mojej nálady

spoza púpavy
si ma obzerá a čaká
na moje kroky prvých rýmov
na impulzy myšlienok
nedbalých synov

nachádza zákutia
na mojej ubolenej hlave
hladí a láska ma (i medzi nami)
je dôvod pre vôňu
kvetov
„neostať sami“

(c) Gail

Svet pokoj
Pohár koralov
Víl tancujúcich v mojich vodách
V snoch, zblúdených
Pochmúrnym šťastím kanálov

Si bola holubička
Nádherná v slobode zrodená
Moja najdrahšia
Mojou láskou „preboha“
Nechcene väznená

V osídlach môjho „ja“
V mojej zlatej klietke
Najdrahší pavilón, mrežami
Zdobený
Nevediac o túžbe ukrytej v smietke

Už prepáč, viem asi nanič
Keď nie si–svet pokoj
No pohľad z tvojich očí
Impulz pre moje životy
Ak by si chcela, nezrobíš drahoty
Tvoj príhovor maličký
Šelest vetra tvojich perí
Obživa viníc, spása pre opilca
Len ty zapasuješ do mojich dverí
Ak chce…tak skús – prosim

Som blázon
Pomätenec, falošný akord
Sľúbim ti kyticu za tvoje nehy
Sám poľovník
Čo ušetrí tvoju laň a
Do seba strelí.

A čo všetko ušetrí?
Či tvoju radosť, to asi nie
–Smútok na oboch poliach
Mínami zdobených
V ľúbostných ranách
Pohľadov do teba zbláznených

(c) Gail

pre taba sa budem menit celý život, no chcel by som to zvládnuť za tvoj okamih na mňa

chcel som len vedieť či by mi dala pusu
či by ešte chcela znova pre mňa rozkvitnúť
ponechať si svoju novú tvár s postarším srdcom
len pre mňa…len pre mňa znova v živote sa zvrtnúť

pozerám a vidím v nej jeseň čo pre mňa bola jarou
vidím v nej pieseň o dievčatku s bábikou malou
troskotám na poliach jej magnetov, som kov
asi už chladný, mladý samovrah jej žeravých snov

som kohút so svojím háremom,… pesničkár
čo viac? Som túlavý opilec, Monet, a nechcený Ír
býval som jednorazový a lahôdkový… plesnivý syr

na hrudi s odznakom, bohém – milenec tulipánov
kradmo k nej leziem v noci a kradnem jej perinu
že som prešťastný nešťastník dávam jej za vinu

(c) Gail

je paradox… život naplnený pohľadom na hviezdy cez jej zvláštnosť objatia

- pre mňa falzifikát, no som blázon a fanatický milovník gíču- mojej lásky neláskavej.

a sám? hrám prvé husle svojho života…nespokojný s úspechom

Že vraj už neznáma…
vsugerovaná jej podoba
plná seba vo mne v mysli uväznená
siréna mojich tužôb
telo moje je zbláznené
smrť! moja milená

Či dýcha v iných končinách
pochopím každý úmysel
pocítim neskromné pálenie
fyzický deštrukčný priemysel
jej dych, vzdych i smiech
utopený plávam na nechcený breh

po dlhých milimetrových časoch
spletený v smrtiacich vlasoch
v turbíne života, zo šesťdesiat
na dvesto smrteľných úderov
nezvláda to kapitán zbojníkov
za nechcenou stále priesvitnou
stenou

zvláštné tie fyzické prejavy na psychycký podnet bývalej krásy, darujú taký minutový objem krvi v tele ako ziadna transfúzna služba…

(c) Gail