At Gail’s

Jar čaká v parku pod lavičkou
a deťom predáva lacný úsmev
zo straty snehu…
a každý by čakal rým: „ že dáva aj nehu“
starším, čo už vidia svet inak a vedia čo s ňou
no pán pesimista sa nechystá vidieť až na svoje
himalájske ciele. Radšej sa podpáli, a rozsekaný na malé kúsky
aby sa vošiel do kotla zo svojej hlavy si púšťa bongo za bongom.
Lebo neverí v lásku bez nehy, ktorú odmietol v parku pod lavičkou.
Nastavená dlaň je mu smrtkinou kosou a poslednou kvapkou krvi
vo Faustovom  testamente.
Zbabelý sa rád opojí vínom, aby mu podal pomocnú ruku kamarát
čo z popola stavia kostoly na svadby a rozdáva amorove šípi v kyticiach
za 50 centov.

„buď chlap“ (džej tu kej)

©gail

je venovaná…