At Gail’s


/džejtúkej/
25 January, 2009, 10:17 pm
Filed under: poem

Podnikavý okamih v dymovej clone

Očného klamu.

Človek a bosorka čo z neho vyspievala

Obraz modlitby za všetkých milých,

Za seba za aj za luxusné šaty

priehľadných snov, čo si rada oblieka

v mojej prechádzke, keď sa ráno ešte len rodí.

Je pekná a zvodná, sebavedomá priekupníčka

Sexu a inej rozkoše

Je madona čo nechce deti, len proces nadobudnutia

V každej polohe.

Má čierne šaty a to neznamená, že nie sú moje

Rázne a smiešne jednanie

A ja neverím na duchov, prízraky a čierne čary

Len rád by som vychutnal

Jej fyzické spoznanie

Jej kamarátstvo za celý kontraband

mením keď spím za vreckové balenie

za ponuky bez záruky -

ju za morskú pannu a seba za trojzubec…

vtedy keď spím

nadobúdam vedomie, že som rajský plyn.


(c) Gail