/džejtúkej/
25 January, 2009, 10:17 pm
Filed under: poem
Filed under: poem
Podnikavý okamih v dymovej clone
Očného klamu.
Človek a bosorka čo z neho vyspievala
Obraz modlitby za všetkých milých,
Za seba za aj za luxusné šaty
priehľadných snov, čo si rada oblieka
v mojej prechádzke, keď sa ráno ešte len rodí.
Je pekná a zvodná, sebavedomá priekupníčka
Sexu a inej rozkoše
Je madona čo nechce deti, len proces nadobudnutia
V každej polohe.
Má čierne šaty a to neznamená, že nie sú moje
Rázne a smiešne jednanie
A ja neverím na duchov, prízraky a čierne čary
Len rád by som vychutnal
Jej fyzické spoznanie
Jej kamarátstvo za celý kontraband
mením keď spím za vreckové balenie
za ponuky bez záruky -
ju za morskú pannu a seba za trojzubec…
vtedy keď spím
nadobúdam vedomie, že som rajský plyn.
(c) Gail
3 Comments