V paralelných priamkach, čo vedú k pozostatkom budúcich neuskutočniteľných svetov…tam sú ukryté zrážky polnočných prianí pre jesennú oranžovú krásu. Čo trvá permanentne, bez pochýb…bez príčin i bez následku, len kvôli jednoduchému naplneniu súcna dokonalej harmónie.
Tichý pochod na prirýchly valčík a nadšené slová v pohrebnom príhovore. Paradox jesenných rovnobežok, ich priesečník a stopový prvok, ktorý je cítiť za zamatovým parfumom ženskej bezbrannosti.
Je to letmé rozkvitnutie pred rozsudkom smrti, posledné milovanie… báseň povrchná už len pre svoju kompozíciu, nedokončenú v poslednom zamrznutom verši. Je to báseň ktorú si z roka na rok melancholicky recituje Vincent v pletenom svetri s pohárom vína a ohorkom z cigarety tlejúcim pod lavičkou kde trpezlivo čakal na svoje ucho.
Každým rokom vonia ako obľúbený koláč od mamy pre strateného syna, ktorý už nezabúda ďakujem po každom prosím a stále si žiada o jeho meno po precítenom pozdrave, lebo inak sa stráca nesmrteľné čaro,… dôvod pre ukazovák na neúnavných šípkových perách… už keby ostalo len šumenie vetra a výstrel z lavičky k veľkému vozu, v záprahu s pouličným gitaristom. Do neba ľalii a sklonených narcisov, do kraja jesenných hriechov.
Filed under: poem
so zlou indíciou
Nesprávnym smerom
So želiezkami na vlastných rukách
S nepravým menom
Mal záruku v kabátoch z budúcnosti
V Záplatách na strelné rany
Po špičkách
v uličkách
putoval
Nechcel byť známy.
V internom poriadku
Preškrtol zákazy, dilemy o práve.
Natiahol dym čo vyfajčil
Z jej kostnatej tváre.
S nohami na stole
Pózoval psychiatrovi
(c) Gail
tragická je moja choroba smútku no ničotný liek ma takmer zabil… už len potichu prežívam
Filed under: Uncategorized
Za dlhé mlčanie v mojom príhovore k alternatívne chápajúcemu svetu, lebo inak by to nemalo zmysel, sa neospravedlňujem, vyzdvihujem však len príčinné faktory dehonestácie mojej atraktivity vo vašich očiach. Nečakaný strach sa dávno ponoril v hlbiny pseudo nemorálnych promenád, krásne krivky a tvary pominuli a básnik sa stal zlodejom parfumov na uliciach mestskej periférie. Fajka zhasla keď kritiky prevýšili všetky očakávania a múzy páchali samovraždy, povzbudené stroskotaným maliarom zo susedstva, fénix si tiež zobral dovolenku. Ďakujem. A prečo sa znova ozývam? Zatiaľ sa každá vidina lásky utopila na dne fontán kvôli tmavovlasému záblesku pominutej budúcnosti.
