At Gail’s

stál ako prorok, ktorý zistil
že to čo vdýchlo život do stien plných
úletov za obzory dneška
zutekalo pred vlastnou pokorou…
zmietlo mu zo stola všetky nápady
a pochovalo posledné mapy k pokladom zajtrajška…

nevládal stáť…
už nechcel byť kapitánom svojho putovania
a tak si sadol a trúchlil
že v piruete mieriacej nadol
si zabudol srdce…

čakal ma,
notára, ktorý bez slov
spísal posledný závet pre lásku miliónov
do svojho zápisníka nálad,
ktorý si uchováva na hrudi
a chráni to všetko, kým príde návrat
*
človek sa stal otrokom vlastného šťastia…
našiel pravú cestu
no za zamknutou bránou,…
byť šťastným znamená rok čakať
čakať na príležitosť fúknuť do zámku motýľa
s krídlami farby svojej lásky
aby sa cesta stala cestou bez vrásky
a šťastím sa cesta naplní…
*
in memorial
(c) Gail