Filed under: poem
Dievča
čo ladí retro rádio
ukazuje svoje pery
a jej pohľad vpil
sa do mojej nálady
spoza púpavy
si ma obzerá a čaká
na moje kroky prvých rýmov
na impulzy myšlienok
nedbalých synov
nachádza zákutia
na mojej ubolenej hlave
hladí a láska ma (i medzi nami)
je dôvod pre vôňu
kvetov
„neostať sami“
(c) Gail
Filed under: poem
Svet pokoj
Pohár koralov
Víl tancujúcich v mojich vodách
V snoch, zblúdených
Pochmúrnym šťastím kanálov
Si bola holubička
Nádherná v slobode zrodená
Moja najdrahšia
Mojou láskou „preboha“
Nechcene väznená
V osídlach môjho „ja“
V mojej zlatej klietke
Najdrahší pavilón, mrežami
Zdobený
Nevediac o túžbe ukrytej v smietke
Už prepáč, viem asi nanič
Keď nie si–svet pokoj
No pohľad z tvojich očí
Impulz pre moje životy
Ak by si chcela, nezrobíš drahoty
Tvoj príhovor maličký
Šelest vetra tvojich perí
Obživa viníc, spása pre opilca
Len ty zapasuješ do mojich dverí
Ak chce…tak skús – prosim
Som blázon
Pomätenec, falošný akord
Sľúbim ti kyticu za tvoje nehy
Sám poľovník
Čo ušetrí tvoju laň a
Do seba strelí.
A čo všetko ušetrí?
Či tvoju radosť, to asi nie
–Smútok na oboch poliach
Mínami zdobených
V ľúbostných ranách
Pohľadov do teba zbláznených
(c) Gail
pre taba sa budem menit celý život, no chcel by som to zvládnuť za tvoj okamih na mňa
