At Gail’s

chcel som len vedieť či by mi dala pusu
či by ešte chcela znova pre mňa rozkvitnúť
ponechať si svoju novú tvár s postarším srdcom
len pre mňa…len pre mňa znova v živote sa zvrtnúť

pozerám a vidím v nej jeseň čo pre mňa bola jarou
vidím v nej pieseň o dievčatku s bábikou malou
troskotám na poliach jej magnetov, som kov
asi už chladný, mladý samovrah jej žeravých snov

som kohút so svojím háremom,… pesničkár
čo viac? Som túlavý opilec, Monet, a nechcený Ír
býval som jednorazový a lahôdkový… plesnivý syr

na hrudi s odznakom, bohém – milenec tulipánov
kradmo k nej leziem v noci a kradnem jej perinu
že som prešťastný nešťastník dávam jej za vinu

(c) Gail

je paradox… život naplnený pohľadom na hviezdy cez jej zvláštnosť objatia

- pre mňa falzifikát, no som blázon a fanatický milovník gíču- mojej lásky neláskavej.

a sám? hrám prvé husle svojho života…nespokojný s úspechom