At Gail’s

Moja tvár i ucho, nos aj ústa boli pomaly menované hlasom zamatovým, čistým a úprimným…vábivým a nežným. Oko a aj to druhé, mihalnice a pehy…veľa mojich znamienok krásy bývalej nedocenenej. Hľadela, lebo ma tak zblízka nikdy nevidela…a ja som sa tomu nekonečne tešil…tešil som sa tomu, že mi vedela povedať čo vidí. Bez metafory… lebo to cele bol sekundový obraz večnosti…Len…len… to dostať na správne miesto… do hlavy? (prepáčte trocha sa zajakávam)

A ona mala pery…
A ja ruky, a aj ona
…ale krajšie
(také ako Materina dúška)
۞

(c) Gail