Filed under: writing
Bol človek…človek, ktorý ju miloval viac ako seba a pri pohľade na ňu bol ochotný spísať s diablom testament, len aby mu ostala v pamäti tak krásna, záhadná a bezbranná…Naveky. Miloval jej tvár a za každý dotyk, ktorý mu dovolila ďakoval Bohu… miloval keď sa na neho uprene pozerala a nemo skúmala jeho pocity, ale len do tej chvíle kým sa na ňu nepozrel… potom uhla pohľadom s náznakom zmyselnosti…hriešnosti. Sklopila hlavu aby do nej nevnikol. Miloval úsmev, ktorý nebol stály,…nemenný. Bol len striedmym prejavom oddanej náklonnosti, radosti a potláčanej túžby. Miloval spoločné prechádzky, ktoré boli spočiatku strnulé, ba skoro smutné no často nebadane, len škoda, že ku koncu, prerástli v oslavnú promenádu lásky… miloval to keď sa mu zavesila do ramena, položila hlavu na jeho plece a rukami ho objala okolo pása alebo len za ruku…ale z celej svojej sily. Vtedy často pocítil, že jej dáva málo, aj keď to možno nebola pravda, ale miloval ju odrazu ešte väčšmi… miloval keď sa k nemu túlila ako zranené vtáča, ktoré skromne prosí o pomoc…keď k nemu pricupkala a vrazila mu bozk prekypujúci nehou…to tiež miloval…miloval to, že bola stále tou prvou, ktorá mu prezradila tie najkrajšie city, a on potom túžobne vymýšľal ako ju urobiť najšťastnejšou vyslovením tých istých slov… miloval jej slzy v okamihoch keď on nebol schopný rozplakať sa, keď v jeho vnútri všetko hučalo a vrelo no v očiach mal stále sucho…a bolo mu z toho smutno, že nie je taký citlivý ako ona…miloval jej krivky, ktoré možno na prvý pohľad nelákali Casanovu, no v priebehu niekoľkých chvíľ strávených s ňou sa mu stali ideálom ženskosti a krásy, ktorá sa nedá oceniť, ktorá mu ostane v mysli na celý život… miloval každý jej centimeter. Miloval jej nalakované nechty. Miloval prirovnania, ktoré nepatrne vyslovila a jemu sa vryli do pamäte, lebo zakaždým ostal údivom s otvorenými ústami…miloval to, že vedela hovoriť viac, že v ten správny okamih mu vedela zatvoriť ústa svojimi perami, tak ako to on nikdy nedokázal…miloval keď bol s ňou, a keď vedel, že plní túžbu aj jej a nie len sebe…no vtedy keď nastala chvíľa od kedy spolu byť nemohli… znenávidel som sa.
(c) Gail
Filed under: poem
stále k nej chodím s kyticou ruží
s ponukou nehy…
s náručím najkrajších spomienok.
nežiada ma o to dokonca ani neviem
či si to v duchu želá…
pozerať so mnou na kolotoč v parku
a držať ma za ruku
za nohu … aj za ucho…
neviem či si želá pritisnúť moje pery
na jej….pred spaním
No,… žiarim šťastím, kým ma
neprepadne strach
že ostanem stáť pred dverami
a zmoknem ako pes
oddám sa….celým svojím ja
aby som sa jej vzdal
aby ma chcela. aby videla
do akvária mojich očí
že plačem, že slzím a že skočím rybičku
do tej rieky v ktorej som sa nedávno topil…
bolo príjemné
…s ňou
(c) Gail
Filed under: Uncategorized
Man stoped loveing, when he waked up in the morning and got frightend, because he found out that he hadn´t thought of her before sleep