Filed under: Uncategorized
now it is fall way to nowhere
všetko je zle… prišla jeseň- obdobie, na ktoré som sa výnimočne tešil, no s ňou prišla aj jeseň mojich úspechov…škola je samozrejme miestom, na ktorom sa deju mne už známe no aj tak blbé veci: neobjektívne hodnotenie a iné javy charakteristické pre tuto morálne zošúverenú spoločnosť… moje výtvarne úspechy sú ako tak v poriadku, až na to že som pripravil ZUŠ-ku o kus ľudskej hlavy zadefinovanej v mŕtvej sadre…-všetci vravia, že je to v pohode, no vždy keď sa pozriem na toho starca ako mu to vyfučalo z hlavy príde mi ľúto samého seba… ako to býva zvykom vo vzťahoch dvoch odlišných pólov, v poslednej dobe dochádza ku veľkým stretom, ktoré ma bolia- sú ostré a hranaté…pre jednu stranu sú tým najhorším odvarom nešťastia a pre druhu vlastne ani neexistujú…vlečie sa to… nemám chuť naťahovať sa, chcem len pokojne padať ako žlte lístie tak, že až raz dopadnem do náručia tej, ktorá je úplne iná a bude ma vždy ľúbiť, tak ako keď sme bývali sami dvaja – a hlavne, ja to budem cítiť a tým budem krajší v duši a aj úsmev získa späť svoje nadľudské čaro…
